Geografia

Naša obec ( 250 metrov nad morom ) je vstupnou bránou do Národného parku Poloniny. Stakčín leží pod úpätím masívu Nastas, ktorý je súčasťou Bukovských vrchov . Spravuje územie o rozlohe 168 km2. Obec na severe hraničí s Poľskom , na juhu s južným úpätím masívu Nastas , ktorý je súčasťou Bukovských vrchov a tiahne sa až k slovensko-ukrajinským hraniciam . Na juhozápade s mestečkom Snina , na východe s Bukovskými vrchmi.

Obec Stakčín sa nachádza v údoli rieky Cirochy medzi Sninou a vodárenskou nádržou Starina. Podľa morfológie uvedenej oblasti sa predpokladá , že v minulosti v širokom priestore medzi masívom Nastas a severnými svahmi Vihorlatu , tiekol smerom k Zakarpadsku riečny tok , najskôr Cirocha , ktorá pravdepodobne na začiatku štvrtohôr bola podchytená v oblasti Stakčína prítokom Laborca. Niekdajšie údolie v oblasti podchytenia Laborcom končí nad dnešným tokom Cirochy. Na deštrukciu poukazuje aj sám tok Uble , ktorý ochudobnený o horný tok Cirochy , vyznačuje sa slabšou spätnou eróziou. Rieka Cirocha sa vlieva pri Humennom do Laborca. Priberá ľavý prítok Koloničku a pravý prítok Chotinku. Zásobárňou pitnej vody pre prešovský a košický kraj je známa vodná nádrž Starina , ktorej úpravňa sa nachádza na území našej obce.

Mohutné horské chrbty Bukovských vrchov obklopujúcich obec Stakčín sú budované odolnými pieskovcami . Nadmorská výška jednotlivých horských chrbtov sa pohybuje nad 1000m nad morom . Najvyšším vrchom je Kremenec ( 1221 m ) , ktorý sa nachádza v ohybe pri styku hraníc Poľska , Slovenska a Ukrajiny. Najvyšší bod masívu Nastas dosahuje 807m nad morom. Bukovské vrchy zabiehajú na juhu aj do Zavihorlatskej pahorkatiny. Do stakčínskeho chotára patria iba ploché chrbty na južnom úpätí masívu Nastas , ktoré rozrezávajú ľavostranné prítoky Uble. Ich nadmorská výška sa pohybuje spravidla od 150 do 400 metrov nad morom.

Základné údaje
Kraj: Prešovský
Okres: Snina
Región: Zemplín
Poloha: 49° 00′ s. š., 22° 13′ v. d.
Nadm. výška: 250 m n.m.
Rozloha: 168 km2
Počet obyvateľov: 2345 (31.12.2004)
Hustota obyvateľstva: 14 obyvateľ(ov)/km2

Nacionále
Štatistická územná jednotka: 520829
EČV: SV
PSČ: 067 61
Telefónna predvoľba: 057

Priemerná ročná teplota vzduchu
Priemerná ročná teplota vzduchu vo vegetačnom období je 10 – 14 ° C , pričom nižšie teploty sú v severnejších častiach pohoria . V najteplejšom mesiaci – júli sa priemerná teplota pohybuje medzi 16 -18 ° C. Najchladnejší mesiac – január má priemerné teploty v rozpätí -4 až -6 ° C. Priemerný počet mrazivých dní je 160 . Priemerný zrážkový úhrn dosahuje 900 mm. Prevažná časť zrážok pripadá na vegetačné obdobie ( 400 – 500 mm ).

Pôdorys obce
Pôdy sa vyvíjali na zvetralinách pieskovcov , bridlíc a ílovcov . Pieskovce zvetrávajú na úlomkovitý až hlinito-piesočný materiál .Aj v súčasnosti pozorujeme na svahoch proces , tzv. plošnú a výmoľovú eróziu , ktorou sa odplavuje zvlášť po dažďoch orničný horizont , bohatý na živiny , a tým sa pôdy znehodnocujú . Pôdy sa vyvíjali väčšinou pod bukovým porastom . Odlesnením dochádza k erózii pôdy , ktorá je značné rozšírená . Máme tu vcelku úrodné pôdy.

Väčší príliv obyvateľov do obce bol v rokoch 1961-1970 pri výstavbe vodárenskej nádrže Starina , keď boli zo zatápaného územia vysťahované celé obce. V súčastnosti je v obci stagnujúci trend vývoja počtu obyvateľov .

Počty obyvateľov v jednotlivých rokoch:
Rok – počet obyvateľov
1787   – 813
1828  – 1103
1869  – 963
1880  – 846
1890  – 904
1900  – 1266
1910  –  1371
1921   – 1557
1940  – 1898
1948  – 1563
1961   – 2033
1970   – 2322
1980   – 2359
1991    – 2431
2001   – 2430
2004   – 2346
2007   – 2412
2010   – 2463
2014   – 2451
2017   – 2442

Blízke územie obce Stakčín a najmä blízko situovaný národný park Poloniny vyniká početnosťou živočíšnych druhov. Pozornosť si zaslúžia predovšetkým cicavce – vlk , rys, medveď , vydra riečna, mačka divá, fúzač alpský, salamandra škvrnitá, rybárik obyčajný a orol skalný, ktoré sú trvalými obyvateľmi tunajších lesov. Dnes sa ku nim radí i zubor hôrny a los mokraďový, ktoré na naše územie prenikli z Poľska. Na území národného parku sa doteraz zistilo 5438 druhov bezstavovcov a 312 stavovcov, z toho 21 druhov rýb, 8 druhov plazov, 198 druhov vtákov a 55 druhov cicavcov.

Vodné toky Ulička a Zbojský potok sú významné predovšetkým hodnotou výskytu rýb v rámci Slovenska. Až jedna tretina z počtu zistených rýb patrí k vzácnym a ohrozeným druhom.

K významným a ohrozeným druhom patrí tiež hrúz Kesslerov ( Gobio Kessleri ) , hrúz fúzatý ( Gobio uranoscopus ) , mihuľa potiská ( Eudontomyzon danfordi ) , pĺž zlatistý ( Sabanejewia aurata) , ploska pásavá ( Abburnoides bipunctatus ) , pĺž obyčajný ( Cobitis taenia ) a jalec obyčajný . Z rýb typických pre toto územie (povodie) si zmienku zasluhuje výskyt hláváča obyčajného ( Cottus gobio). Pre oblasť východného Slovenska je to zriedkavý druh, ktorý nadväzuje na výskyt na Zakarpatskej Ukrajine a ďalej na západ sa nachádza v povodí Dunajca , Popradu, Hornádu a Slanej. Typickým znakom tohto druhu je spoločný výskyt s lipňom tymiánovým ( Thymallus thymallus).

Lesy, najmä bukové a jedľovobukové, sú dominujúcou prírodnou zložkou národného parku Poloniny, ktorý pokrýva väčšinu rozlohy okolia obce Stakčín. Práve na území tohoto národného parku je najvyššia koncentrácia prírodných lesov (pralesov) na Slovensku. Na ich ochranu bolo doteraz vyhlásených 6 národných prírodných rezervácií (Stužica, Jarabá skala, Rožok, Pľaša, Havešová a Stinská).

Pre územie národného parku sú tiež charakteristické horské lúky – poloniny, ktoré sa nachádzajú na hlavných hrebeňoch Bukovských vrchov. Najkrajšie z nich sa nachádzajú v okolí Pľaše, Ďurkovca, Riabej skaly a Kamennej lúky.

Príslušnosť územia národného parku k Východným Karpatom sa prejavuje vo výskyte východokarpatských druhov rastlín a ich spoločenstiev. Z rastlín k najvýznamnejším východokarpatským endemitom patrí napr. iskerník karpatský, hadomor ružový, klinček bradatý, fialka dácka, mliečnik Sojákov.